Polárna žiara: ako vzniká, prečo má farby a kedy ju vidieť na Islande

Polárna žiara nad cestou na Islande

Aurora borealis, líščie ohne, tancujúce svetlá, oheň drakov alebo podľa Vikingov oheň bohov. Nech polárnu žiaru nazveš akokoľvek, je jedným zo siedmich prírodných divov sveta.

Ako vzniká

Slnko svojou aktivitou vyšle do vesmíru prúd nabitých častíc, takzvaný slnečný vietor. Tieto častice narazia na zemskú atmosféru v blízkosti magnetických pólov a začnú reagovať s atómami kyslíka a dusíka. Výsledkom je svetelné divadlo na nočnej oblohe.

Na severnej pologuli sa volá aurora borealis, na južnej aurora australis.

Prečo má rôzne farby

  • zelená vzniká vo výške 100 až 250 km, kde reaguje kyslík
  • červená vzniká z kyslíka vo väčších výškach nad 250 km
  • modrá a fialová vznikajú z dusíka vo výškach pod 100 km

Magnetické pole Zeme žiaru neustále tvaruje, takže raz pripomína jemný oblúk, inokedy tancujúce závoje svetla.

Dá sa počuť?

Dlho sa verilo, že polárna žiara je úplne tichá. Ľudia na Islande aj inde však občas hlásia jemné praskanie či šum, keď sú svetlá obzvlášť intenzívne. Vedci sa domnievajú, že to môže súvisieť s elektrickým nábojom vo vyšších vrstvách atmosféry.

Islandský domček s trávnatou strechou pod polárnou žiarou

Kedy ju vidieť na Islande

Najväčšiu šancu máš od septembra do apríla, keď sú noci dlhé a tmavé. Potrebuješ však aj jasnú oblohu. Mesiace december až február bývajú často zamračené, preto odporúčame skôr jeseň alebo druhú polovicu marca a apríl.

Poďme spolu loviť polárnu žiaru

Cestujeme v malých skupinách do 8 ľudí so slovensky hovoriacim sprievodcom. Pozri si aktuálne termíny.